Viacheslav Vladimirovich (with Yuriy Dolgorukiy) to Boleslaw, Jindrich and Hungarian Commanders, 1149
2.
богъ помози зѧтю нашемоу королеви. и братоу нашемоу болеславу. и сынови нашемоу индриховѣ. ѡже межи нами добра хочете но ѡбаче ѡже ны сѧ велите мирити. то не стоите на нашеи земли. а жизни нашеѧ ни селъ нашихъ не гоубите. нъ ать изѧславъ поидеть въ свои володимиръ. а вы въ своѭ землѭ. поидите. а вѣ сѧ своимь братъмь и сынъмь изѧславъмь сами. вѣдаємы (388).
Bogŭ pomozi ziatiu našemu korolevi i bratu našemu Boleslavu i synovi našemu Jindrixovi, ože meži nami dobra chočete. No obače ože ny sia velite miriti, to ne stojite na našeji zemli a žizni našeja ni selŭ našixŭ ne gubite. Nŭ atĭ Iziaslavŭ pojĭdetĭ vŭ svojĭ Volodimirŭ, a vy vŭ svoju zemliu pojĭdite. A vie sia svojimĭ bratŭmĭ i synŭmĭ Iziaslavŭmĭ sami viedajemy.
Translation
God help our son in law, the king, and our brother Boleslaw, and our son Jindrich, as you want to make peace between us. But if you require us to make peace, then do not stand on our land and do not destroy our property and our villages. But let Iziaslav go to his Vladimir, and you go to your own land. And my brother and I with the son Iziaslav, we shall settle it down.
Давні листи у стандартній орфографії · Древние послания в стандартной орфографии · Old East Slavic Manuscripts in Normalised Spelling
Показ дописів із міткою Hungarians. Показати всі дописи
Показ дописів із міткою Hungarians. Показати всі дописи
10.09.12
Viacheslav Vladimirovich to Yuriy Dolgorukiy, 1149
From Viacheslav Vladimirovich to Yuriy Dolgorukiy, 1149
1.
се ѫгре оуже идѫть, а лѧдьсции кънѧзи въсѣли оуже на конѣ, а изѧславъ ти оуже доспѣваєть… любо даи изѧславоу чего ти хочеть. пакы ли, а поиди пълкы своими къ мънѣ. застѫпи же волость моѭ. изѧславъ ми то мълвить: ты ми бѫди въ отьца мѣсто. поиди сѧди же въ кыєвѣ. а съ гюргемь не могѫ жити. не хочеши ли мене въ любъвь приѧти. ни кыєвоу поидеши сѣдѣти. а хочѭ волость твоѭ пожечи. нынѣ же брате поѣди, а видѣвѣ оба по мѣстоу чьто на богъ дасть. любо добро. любо зъло, пакы ли брате не поѣдеши на мѧ не жалоуи. аже моєи волости пожьженѣ быти (385—386).
[Se ugre uže jĭdutĭ, a lädĭsciji kŭnäzi wŭsieli uže na konie, a Izäslawŭ ti uže dospievajetĭ... Liubo dajĭ Iziaslawu čego ti xočetĭ, paky li, a pojĭdi pŭlky swojimi kŭ mŭnie. Zastupi že wolostĭ moju. Izäslawŭ mi to mŭlwitĭ: ty mi budi wŭ otĭcä miesto. Pojĭdi sädi že wŭ Kyjevie. A sŭ Giurgemĭ ne mogu žiti. Ne xočeši li mene wŭ liubŭwĭ prijati, ni Kyjewu pojiedeši siedieti, a xoču wolostĭ twoju požeči. Nyne že brate pojiedi, a widiewie oba po miestu čĭto na bogŭ dastĭ: liubo dobro, liubo zŭlo. Paky li brate ne pojiedeši, na mä ne žaluji, aže mojeji wolosti požĭženie byti.]
Translation
Here, Ugrians are already underway, and Polish princes have mounted their horses, and Iziaslav is getting ready... You either give Iziaslav what he wants, or else you come to me with your troops. Defend my domain. Iziaslav tells me this, "Be as a father to me. Go and sit on the throne in Kiev, as I cannot live with Yuriy. If you don't want to live in peace with me, and you don't go to Kiev's throne, then I'll burn your domain." And now, brother, go somewhere, and then, we both will see what God gives us: either good or bad. Brother, if you don't go, then don't complain about me when my domain is burnt.
1.
се ѫгре оуже идѫть, а лѧдьсции кънѧзи въсѣли оуже на конѣ, а изѧславъ ти оуже доспѣваєть… любо даи изѧславоу чего ти хочеть. пакы ли, а поиди пълкы своими къ мънѣ. застѫпи же волость моѭ. изѧславъ ми то мълвить: ты ми бѫди въ отьца мѣсто. поиди сѧди же въ кыєвѣ. а съ гюргемь не могѫ жити. не хочеши ли мене въ любъвь приѧти. ни кыєвоу поидеши сѣдѣти. а хочѭ волость твоѭ пожечи. нынѣ же брате поѣди, а видѣвѣ оба по мѣстоу чьто на богъ дасть. любо добро. любо зъло, пакы ли брате не поѣдеши на мѧ не жалоуи. аже моєи волости пожьженѣ быти (385—386).
[Se ugre uže jĭdutĭ, a lädĭsciji kŭnäzi wŭsieli uže na konie, a Izäslawŭ ti uže dospievajetĭ... Liubo dajĭ Iziaslawu čego ti xočetĭ, paky li, a pojĭdi pŭlky swojimi kŭ mŭnie. Zastupi že wolostĭ moju. Izäslawŭ mi to mŭlwitĭ: ty mi budi wŭ otĭcä miesto. Pojĭdi sädi že wŭ Kyjevie. A sŭ Giurgemĭ ne mogu žiti. Ne xočeši li mene wŭ liubŭwĭ prijati, ni Kyjewu pojiedeši siedieti, a xoču wolostĭ twoju požeči. Nyne že brate pojiedi, a widiewie oba po miestu čĭto na bogŭ dastĭ: liubo dobro, liubo zŭlo. Paky li brate ne pojiedeši, na mä ne žaluji, aže mojeji wolosti požĭženie byti.]
Translation
Here, Ugrians are already underway, and Polish princes have mounted their horses, and Iziaslav is getting ready... You either give Iziaslav what he wants, or else you come to me with your troops. Defend my domain. Iziaslav tells me this, "Be as a father to me. Go and sit on the throne in Kiev, as I cannot live with Yuriy. If you don't want to live in peace with me, and you don't go to Kiev's throne, then I'll burn your domain." And now, brother, go somewhere, and then, we both will see what God gives us: either good or bad. Brother, if you don't go, then don't complain about me when my domain is burnt.
Підписатися на:
Дописи (Atom)